Altes Schloss

Altes Schloss (Starý zámok), pôvodne - od 13. storočia - srdce rozsiahleho poľovného revíru, obkolesený vodnou priekopu a vybavený množstvom hospodárskych budov, tvorí v súčasnosti dôležitý obrazový motív parku. Keď rod „Lachsenburgov" vymrel po meči, v 14. storočí získali Habsburgovci celý areál. Tento poľovnícky zámok sa rozšíril a vybudoval za Albrechta III. V druhej polovici 17. storočia - po období úpadku - Lodovico Burnacini (známy divadelný architekt cisára Leopolda I.) prebudoval budovu v barokovom štýle. Po vpáde Turkov v roku 1683 sa budova v roku 1693 obnovila a zvýšila o jedno podlažie. Altes Schloss slúžil až do Prvej svetovej vojny spolu s Novým zámkom - Neues Schloss, vybudovaným v 18. storočí, ako jarná rezidencia Habsburgovcov. V medzivojnovom období sa tu udomácnila škola pre RYTMUS, HUDBU a TELESNÚ KULTÚRU „HELLERAU-LAXENBURG".

Altes Schloss LuftaufnahmeŠikmá poloha areálu sťažovala pravidelné usporiadanie okolia. Renesančná záhrada vybudovaná „v holandskom štýle“ sa v 16. storočí nachádzala trochu v ústraní, približne v priestoroch dnešného divadla a nemala žiadne osové prepojenie so Starým zámkom - Altes Schloss, ktorý sa mal potom v barokovom období napojiť na súradnicový systém alejí a priesekov parku rozšíreného smerom na juh. Medzi ním a Uhlefeldhausom (pôvodne južne od divadla, dnes už neexistuje) sa dlho nachádzalo veľké polkruhové námestie, rozčlenené alejami stromov, ktoré bolo zahrnuté do celkového krajinného stvárnenia parku až v prvej tretine 19. storočia.

Radierung Altes SchlossV období medzi päťdesiatymi a sedemdesiatymi rokmi 18. storočia sa už myslelo na skrášlenie parku v duchu „Park-Entree“ a dokonca sa plánovalo jeho obstavanie budovami. Z tohto obdobia pochádzajú bazény s fontánami. Vodné priekopy Starého zámku - Altes Schloss - sa v druhej polovici 18. storočia zasypali zemou a premenili na trávnaté plochy.