Jaskyňa

Na tomto mieste nad skalnou jaskyňou bola okolo roku 1800 kópia hradu Habsburg zo Švajčiarska.

Widemann napísal v roku 1805: „V hornej polovici jazera stojí skala osemaštyridsať siah vysoká, nad ktorej temnými priehlbňami a zákutiami sa bude vypínať vznikajúci hrad, ktorý sa stane verným obrazom slávneho hradu Habsburg a ponesie jeho meno. Pôvabné pohľady na starý hrad z Rahnových obrazov ozdobia sály vnučky, a v majestátnej jaskyni skál, ktorá získa svetlo zo zámockého parku, budú stáť busty všetkých habsburských cisárov.“

Tieto ctižiadostivé plány sa neuskutočnili, hoci v tom čase sa na turnajovom ihrisku vystavoval rozoberateľný model hradu Habsburgu s veršami Švajčiara a cisárska rodina ho obdivovala s veľkým záujmom. V tejto súvislosti bol plánovaním poverený aj architekt Hohenber, v tom čase sa plány zdali byť cenovo únosné. Je viac než pravdepodobné, že v súvislosti s predčasnou smrťou cisárovnej Márie Terézie Neapolsko-sicílskej nastal týmto myšlienkam skorý koniec.

Ešte v poslednom roku svojho života sa zaoberala iným projektom miniatúry pompejských ruín v Laxenburgu.

GrotteV podobe hradov Franzensburg a Habsburg získal park ikonografický kontrapunkt: „novostaré“ opevnenie a „staronové“ ruiny by sa navzájom dopĺňali a znamenali by sentimentálne a dramatické zobrazenie slávnej histórie rodu. Minulosť, súčasnosť a budúcnosť dynastie by sa tak dialekticky zobrazili v malebnej krajine jazera. Je zaujímavé, že v histórii vzniku hradu Franzensburg možno pozorovať od začiatku silnejúci dôraz príklonu k ruinám pri finálnom charaktere novostavby, ktorý bezpochyby súvisí so zámerom „ruín hradu Habsburguj"ô Jaskyňa dnes stojí bez ruín hradu Habsburg a obsahovo bola mierne zredukovaná. Napriek tomu je dôležitým svedectvom pochopenia prírody a umenia v období okolo roku 1800.

Na úpätí jaskyne sa nachádza malé romantické údolie, takzvaná Sofiina dolinka - Sophiental. Toto zasnené miesto je mimoriadne bohaté na botanické podklady. Okrem iného tu možno obdivovať orientálne smreky, španielske jedle, sýrske borievky alebo zopár tisov. V strede Sophientalu (Sofiinej dolinky) sa odjakživa nachádzal buk s červenými listami, ktorý bol znovu vysadený v roku 2008, aby sa zachovala identita miesta.