Kolosálna busta cisára Františka

V renesančných a barokových záhradách bolo vzácnosťou venovanie pamätníkov historickým osobnostiam, tieto záhrady boli zväčša mikrokozmicko-mytologickým svetom znovuobjavenej antiky. Až v podobe „anglických parkov“ romantického osvietenstva sa stala zneužívaná história témou ikonografie.

Chrám (alebo lepšie povedané oltár) britských cností v Stowe (Anglicko, Buckinghamshire) bol prvým miestom, kde sa vystavili busty historických osobností (politikov, vedcov, bojovníkov, atď.) z anglickej histórie a súčasnosti z obdobia 1730 - 1740. „Anglická“ záhrada sa tak stala aj „pamätným miestom“ a následne sa neskoršie parkové areály 19. storočia zaplnili pamätníkmi dôležitých osobností.

KollossalbüsteBusta cisára Františka, označovaná aj ako „monument“, sa plánovala už v čase Viedenského kongresu na „Einsiedelei-Platz“, ale zrealizovala sa až po smrti panovníka. Mesto Miláno darovalo túto mramorovú bustu vytvorenú sochárom G. B. Comollim cisárovnej Karolíne Augusta ešte za života cisára, ale v Laxenburg bola inštalovanáaž v roku 1836.

Latinský nápis na prednej strane v preklade znamená:
„František, cisár rakúsky, narodený vo Florencii 12. februára 1768, zomrel vo Viedni 2. marca 1835.“
Na zadnej strane je uvedené:
„Venované skutočne šľachetnému cisárovi, ktorý v týchto záhradách, ktoré tak úžasne udržiaval, nachádzal oddych od vykonávania panovníckych úloh. Poznal názvy a pôvod rastlín a stromov. Prírodné krásy na mieste jeho pobytu poskytovali úľavu jeho dobrosrdečnej a jednoduchej mysli, ktorá nachádzala potešenie z prírodných krás. Jeho smrťou hlboko zarmútená manželka Karolina Augusta.“.

V súčasnosti sú okolo tohto pamätníka sústredené veľmi staré stromy, nahovetvec dvojdomý, katalpa a jasene vytvárajúce háj. Štyri mohutné bresty ohraničujú priestor za bustou cisára Františka I. a pred niekoľkými rokmi sa táto cenná botanická zbierka rozšírila o vzácny žltokvitnúci pagaštan konský.